Od roku 2007 sme sa spolu s Jurom Schuchmannom zamerali špeciálne na výskum Červenáka karmínového Carpodacus erythrinus v širšej oblasti Liptovského Mikuláša. K uvedenému zameraniu nás motivoval predovšetkým fakt, že je to pre nás atraktívny druh. Na naše územie priletuje ako jeden z posledných a tým aj s hniezdením začína pomerne neskoro. Predovšetkým aj z hľadiska nášho ďalšieho zamerania na Lanius excubitor je to pre nás ideálny druh, nakoľko majú tieto dva druhy rozdielny časový priebeh hniezdenia, ktorý sa časovo neprekrýva a tak sa môžeme obidvom druhom venovať v dostatočnej miere. V podstate keď s hniezdením strakoši končia červenáci začínajú.


V priebehu dní 12., 15. a18.9.2010 som navštívil lokalitu orlov krikľavých nad obcou Chvojnica , (PD) v Strážovských vrchoch. Zaujímalo ma dokedy sa orly zdržujú na hniezdnej lokalite a či je niektorý z nich okrúžkovaný.
Túto jeseň som sa rozhodol skontrolovať nie moc vhodné lokality pre kuvička vrabčieho v pohorí Tribeč. Keďže v literatúre nie sú takmer žiadne hodnoverné údaje a pravdepodobne tu nebol zistený hniezdny výskyt, tak budem vo výskume pokračovať aj na jar. Oslovil som môjho dlhoročného priateľa Stana Harvančíka, aby sme prebehli pár lokalít s výskytom ihličňanov, hlavne smreka nad 60 rokov. Stano tomu moc neveril, že v tomto pohorí a na pravé poludnie zistíme prítomnosť našej najmenšej sovičky.
Muráriky červenokrídle v oblasti Gaderskej a Blatnickej doliny (ďalej len Gader) vo Veľkej Fatre sledujem v rámci svojho voľného času od roku 2005.
Turpany čierne sú na Liptove veľmi vzácnym migrantom a hibernantom. Do roku 2007 sú známe len tri literárne údaje: 16.2.1978 zastihli 14 ex. na VN-Bešeňová Ferianc a Ferinacová-Masárová1, 24.11.1985 pozoroval 2 samice pri Ondrašovskom prístavisku na Liptovskej Mare Karč a Vrlík1,2 a 24.12.1985 pozoroval 4 samice alebo juvenily pri 1. móle v Ráztokách Vrlík2.
Podľa Crampa (1) Sova obyčajná hniezdi okrem dutín v stromoch aj na útesoch, budovách, často v starých stračích hniezdach a vzácnejšie aj v hniezdach veveríc. Môže zahniezdiť aj v zemnej dutine alebo pod koreňmi stromov. Podľa Baláta (2) z 25 hniezd na južnej Morave a južnom Slovensku bolo 10 v bútľavých stromoch, 4 v diere stromov siahajúcej po zem, 2 v pni, 1 medzi koreňmi smreku a 2 v búdke zavesenej na strome, 1 na vysokom postriežisku, 1 na zemi, 1 v holubinci a 2 v komíne hôrneho domca.
V noci 17.7.2010 od 1:00 do 2:30 som po predchádzajúcom vyprovokavaní nahrávkou pozoroval 2 intenzívne pískajúce jedince. Zareagovali v priebehu 5 minút. Jedno z pískaní bolo trošku nižšie položené a jedince si navzájom pekne kontrovali. Jednalo sa podľa mna teda o pár. Ozývali sa zo skupiny starých listnáčov a briez od paneláku pri rieke Rimava. Niekoľkokrát bolo počuť aj menej výrazné trošku chrčivé pískanie z vysokého jaseňa. Mohlo sa jednať o tretieho jedinca - minuloročné mláďa?
13.4. 2007 som mal možnosť s Martinom Dobrotom pozorovať útok Kuvička vrabčieho (Glaucidium paserinum) na Hrdziaka hôrneho (Clethrionomys glareolus). Bolo to krátko po 13-tej hodine, keď sme prišli na známu lokalitu kuvička - ústie bočnej dolinky v jednej z dolín Veľkej Fatry, neďaľeko málo využívanej rekreačnej chaty. Po krátkom pískaní sa kuvičok, ako vždy za posledných pár rokov, objavil na blízkych smrekoch pri chate. Kuvičok intenzívne pískal, po chvíli priletel bližšie až napokon pískal z konárov mohutného smrekou cca 5m nad zemou. Pozorovali a fotili sme ho aspoň pol hodinku, keď tu zrazu sa zniesol plachtivým letom ku koreňu veľkého náprotivného smreku, vzdialeného cca 15 metrov.